Vnútorné obrazy a pocity, ich sila je mocná a dá sa nasmerovať tak, ako si želáte.
Fakt.
Nekecám.
To, že nás naše vnútorné obrazy ovplyvňujú a riadia, je jasné. Teda mne áno.
Napríklad, som zvyknutý, že sa mi (poväčšinou) darí.
A teraz sa mi nedarí a som z toho dosť nešťastný.
Prídem do situácie, kedy sa mi nedarí.
Začne naskakovať pocit, že zlyhávam, že sa za to hanbím (alias stydím).
Tak to skúsim ešte párkrát, aby som uspel, zatiaľ bez zmeny, a začnem sa danej situácii alebo úlohe vyhýbať.
Lebo ten pocit zo zlyhávania a hanby (stále stud) je obrovský.
Chápem.
Blbé je, keď to fakt chcem, chcem to zvládnuť a uspieť.
Pridáme ďalšiu potrebu, pocit, obraz, keď dosiahnem úspech, budem patriť medzi veľkých chlapcov.
A tak sa mi nedarí, trápim sa, neviem to opustiť a stále dokolečka.
Kamarátka to nazýva sebadeštruktívny program.
Čo s tým?
Vo štvrtok 29. 1. v centre Prahy s malou skupinkou na tomto popracujeme.
Teda na rôznych podobných témach, čo prinesú.
Čo s tým?
Nájsť tie obrazy, usadiť ich, kam patria (často nepatria práve teraz sem, ale niekam inam), a budeme hľadať iné obrazy, ktoré sú do tejto situácie vhodnejšie.
A je na každom, čo si z toho odnesie.
To, že je to často zlepšenie situácie, je mne úplne jasné a zažité.